Krízu Eurozóny možno vyriešiť len návratom k princípom ekonomiky

Autor: Laco Vozárik | 22.1.2012 o 17:48 | (upravené 22.1.2012 o 18:39) Karma článku: 4,32 | Prečítané:  1244x

Že doteraz uplatňované nástroje riešenia dlhovej krízy situáciu jednoznačne zhoršujú, už dnes nepochybujú snáď ani doteraz najväčší optimisti. Dôvod je jednoduchý. Reálne ani nemohli. Riešia iba následok, nie však príčinu. Tou je skutočnosť, že viacerí politici dlhmi nahrádzali nízku konkurenčnú schopnosť vlastných ekonomík, pri ktorej nedokázali zabezpečiť primeraný rast životnej úrovne obyvateľstva. Problém možno riešiť len riadením procesov pri využití mixu opatrení.

Riadené využitie mixu nástrojov

  • 1. „Vnútorná" devalvácia meny (15 - 30 %)
  • 2. Reštrukturalizácia s odpustením časti dlhov súkromným investormi (15 - 25 %)
  • 3. Opatrenia v oblasti zefektívnenia činnosti výberu daní a odvodov
  • 4. Škrty neproduktívnych verejných výdavkov, ktorých štruktúra a objem však nesmie prekročiť hranicu, za ktorou jej účinky znemožnia nutnú reštrukturalizáciu ekonomiky
  • 5. Privatizácia štátneho majetku (nepotrebný; neproduktívny, rezervný - zlato a pod. )
  • 6. Preklenovacia pôžička z mechanizmov Eurozóny a MMF

spolu tvorí model, ktorý dokáže rýchlo vyriešiť súčasné problémy spoločnej meny, ktoré generuje dlhová kríza. Samozrejme, s rôznym nastavením parametrov jednotlivých problémových členských krajín podľa konkrétnej situácie a intenzity doteraz uplatnených opatrení.

Vnútorná devalvácia ako forma zreálnenia konverzného kurzu voči Euru má navyše potenciál významne eliminovať problém tzv. dvojrýchlostnej EÚ bez nutnosti vystúpenia z Eurozóny.     

Zdôvodnenie

Pre obnovu dôvery investorov, ktorá krajinám umožní štandardné financovanie na trhoch, je nutné, aby v dohľadnej dobe preukázali schopnosť splácať aj samotnú istinu dlhu, teda dosahovať rozpočtové prebytky. To však už nie je možné bez rastu ekonomiky, a tým aj príjmov verejných financií v pomere k ich výdavkom. To je možné len zvýšením konkurenčnej schopnosti ich produkcie na domácich i zahraničných trhoch. K tomu sa potrebujú zbaviť dnešnej kurzovej záťaže Eura, ktorá vytvára nesúlad medzi produkou trhom akceptovanej úžitkovej hodnoty a cenou práce, vyjadrenej v spoločnej mene. Jediným spôsobom je devalvácia, ktorú možno dosiahnuť aj bez vystúpenia z Eurozóny.

„Vnútornou" devalváciou prostredníctvom jednorazového zníženia všetkých platov a dôchodkov dosiahneme prakticky rovnaký efekt, ako devalváciou meny, ale bez väčšiny negatívnych následkov pre obyvateľstvo a finančný sektor. Pokles životnej úrovne obyvateľstva bude len dočasný jav (do vypredania existujúcich zásob), keďže zníženie ceny práce sa veľmi rýchlo prejaví v obchodoch poklesom cien domácej produkcie.

Takto tiež nedôjde k zníženiu, ale k opačnému efektu, teda zvýšeniu hodnoty úspor, takže odpadnú dôvody na akékoľvek vyprázdňovanie účtov v bankách. Do nevýhody sa dostanú jedine subjekty, splácajúce pôžičky.     

  • Vnútorná devalvácia rýchlo vytvorí základné podmienky pre vyšší reálny rast ekonomiky so všetkými sprievodnými pozitívnymi dôsledkami. Hlavne na zamestnanosť, ktorá je motorom pozitívnych javov v ekonomike, pričom v súčasnosti v dôsledku úsporných opatrní klesá a pôsobí opačne. Tiež pre následnú reštrukturalizáciu ekonomiky
  • Reštrukturalizácia s odpustením časti dlhu zmiernia momentálny tlak a čiastočne eliminujú vplyv následného dočasného zníženia schopnosti splácať dlh znížením nominálnej hodnoty produkcie
  • Pozitívny vplyv opatrení vlád v oblasti efektívnejšieho výberu daní a škrty neproduktívnych výdavkov  zrejme nie je nutné popisovať
  • Privatizácia štátneho majetku umožní pokryť nové deficity verejných financií, ktoré ešte vzniknú v nasledujúcom období (2012 a 2013) a prispeje  kzvýšeniu konkurenčnej schopnosti vybraných podnikov, a tým celej ekonomiky
  • Pôžičky z mechanizmov Eurozóny a MMF umožnia preklenúť obdobie, kým sa krajinám podarí obnoviť dôveru investorov a obnoviť štandardné financovanie na finančných trhoch.

Len takýto riadený proces s vopred dohodnutými parametrami reálne môže:

  • znížiť celkové škody, hroziace vprípade neriadeného bankrotu krajín
  • obnoviť dôveru občanov a viacerých politických strán členských krajín Eurozóny v schopnosť problémových krajín splácať dlhy, čo je nevyhnutnou podmienkou pre akúkoľvek ochotu pomáhať
  • relatívne spravodlivo zaťažiť všetkých aktérov problému nákladmi (škodami), ktorí doteraz z pôžičiek nejakým spôsobom profitovali
  • zabrániť situácii, aby za chyby a špekulácie iných platili tí, ktorí ich nespôsobili
  • udržať činnosť Európskej centrálnej banky v medziach dohodnutého štatútu a vymedzených kompetencií
  • uchrániť nás všetkých pred skokovým nárastom inflácie

Kľúčovými aktérmi popísaného postupu sú bežní obyvatelia a súkromní  investori - veritelia.

Motiváciou bežných obyvateľov by malo byť vedomie, že bez zníženia dnešnej ceny práce ich produkcia nie je schopná konkurovať. Pokračovanie dnešných úsporných opatrení tak dobehne aj ich cez ďalšie znižovanie zamestnanosti a všetky jeho negatívne následky.

Súkromní veritelia si určite uvedomujú, že neriadený bankrot a jeho následky prinesú aj im podstatne väčšie škody. No a prípadný rozpad Eurozóny by podmienky ich obchodovania na trhoch vrátil o viac ako desať rokov späť. Ich „ústretovosť" by tiež mohla byť významným argumentom pri vyjednávaní s občanmi problémových krajín.   

Myslím, že európski lídri a predstavitelia príslušných vlád, ako rozhodujúci organizátori a vyjednávači, by mohli mať, okrem tých štandardných, ešte ďalší silný motív. Pokojná budúcnosť nemusí byť pre nich takou samozrejmosťou.

Eurozóna sa nachádza vo fáze vývoja, kedy sa musí obzrieť dozadu, priznať chyby z minulosti aj súčasnosti a napraviť ich. Bez toho inak projekt spoločnej meny neprelomí dnes výrazne oslabenú dôveru, ktorá je základným stavebným kameňom jeho ďalšej existencie. Aplikácia uvedeného mixu to umožňuje

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?