Zamestnanosť neporastie – nemá z čoho

Autor: Laco Vozárik | 19.12.2013 o 8:02 | (upravené 19.12.2013 o 16:36) Karma článku: 8,75 | Prečítané:  796x

Bez zmeny hospodárskej politiky nebudú nárasty produkcie vo väčšine odvetví tak veľké, aby ich producenti nezvládli zvýšením produktivity práce. Preto nie je reálne predpokladať, že sa zamestnanosť ešte niekedy dostane na predkrízovú úroveň.

Graf zachytáva vývoj zamestnanosti v hlavných odvetviach komerčného sektoru, v ktorých v roku 2012 pracovalo 69 % z celkového počtu pracujúcich v našej ekonomike. Dokumentuje priebeh transformácie trhu práce z hľadiska odvetví za ostatných 22 rokov.

Odvetvovazamestnanost.png

Absolútni „porazení“ i „víťazi“ sú jasní.

Pôdohospodárstvo je jediné, v ktorom  počet pracujúcich výrazne klesal počas celého obdobia. Na druhej strane v odborných činnostiach naopak, zamestnanosť po celý čas stúpala.

Ubytovacie a stravovacie služby začali po dlhom nevýraznom období do roku 2005 následne znateľne zvyšovať zamestnanosť.

Odvetvie obchodu narástlo kontinuálne do roku 2008 najviac. V ďalších štyroch rokoch však zamrzlo, až mierne pokleslo.

Priemyselná výroba a stavebníctvo sa po hlbokom prepade do roku 2000 následne odrazili od svojich dna a do roku 2008, v prípade stavebníctva 2009, počet pracujúcich zvyšovali. V dôsledku krízy počty zasa redukovali. Priemyselná výroba sa v roku 2010 ( 1. Štvrťrok) prepadla na nové historické minimum.

Doprava a skladovanie je odvetvie, v ktorom sa situácia z hľadiska zamestnanosti za 22 rokov zmenila najmenej.

Pri pohľade na ekonomiku ako celok možno počas celého sledovaného obdobia zreteľne identifikovať tri fázy vývoja. Tá prvá, desať rokov do roku 2000, sa vyznačuje výrazným prepadom zamestnanosti s ročným priemerom 40,1 tisíc osôb, pričom v prvých piatich rokoch bol prepad priam drastický.

Druhá fáza, osem nasledujúcich rokov, bola obdobím, kedy zamestnanosť rástla v každom odvetví, okrem pôdohospodárstva a dopravy. Priemerný ročný nárast za celú ekonomiku bol 28,7 tisíc osôb.

V tretej fáze, počas nasledujúcich 4 krízových rokov zamestnanosť klesla vo všetkých odvetviach s výnimkou dvoch menších odvetví. Tie však svojou mierou a váhou nedokázali eliminovať poklesy v tých väčších.

Výsledkom vyššie uvedeného vývoja je výrazne zmenená štruktúra trhu práce. Priemysel si síce zachoval postavenie najväčšieho zamestnávateľa, ale jeho váha výrazne klesla. Pôdohospodárstvo sa z druhej pozície prepadlo do polohy marginálneho odvetvia. Úhrnný podiel týchto dvoch zoskupení výrobných činností na celkovej zamestnanosti v ekonomike klesol z pôvodných 51 na súčasných 27 percent.

Po roku 2009 sa najväčšie dovtedajšie ťahúne v oblasti zamestnanosti v tejto oblasti úplne zastavili. Dôvod je v podstate spoločný. Zamestnanosť rástla hlavne v dôsledku otvárania nových kapacít výroby, obchodu i služieb. No dnes je už trh pokrytý dostatočne.

Výrobných kapacít je v Európe prebytok a pokrývanie nášho trhu kapacitami obchodu a služieb je v zásade tiež zavŕšené. K uspokojovaniu očakávaného nárastu dopytu nie je potrebné otvárať nové prevádzky či prijímať nových ľudí. V drvivej väčšine prípadov to zvládnu zvýšením produktivity práce. Navyše technologický rozvoj brzdí rast zamestnanosti vo všetkých odvetviach, okrem vedy a výskumu.

Zamestnanosť objektívne nemá z čoho výraznejšie rásť. V súčasnom modeli ekonomiky na Slovensku nie je možné predpokladať, že sa ešte niekedy dostane na predkrízovú úroveň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?