Priemyselná výroba nie je a už ani nebude ťahúňom zamestnanosti

Autor: Laco Vozárik | 20.12.2013 o 8:27 | (upravené 20.12.2013 o 9:13) Karma článku: 6,22 | Prečítané:  768x

Vývoj pomerov v priemyselnej výrobe objektívne nedáva pri súčasnej úrovni prílevu priamych zahraničných investícií, vytvárajúcich nové produkčné kapacity, žiadnu nádej na relevantné zvyšovanie zamestnanosti v tomto odvetví. A to ani pri zvýšení dopytu na hlavných odbytových trhoch. Prvých desať rokov tisícročia sme doslova premárnili.

af č. 4 znázorňuje vývoj indexu priemyselnej produkcie v priemyselnej výrobe a počtu pracujúcich.

Priemyselnavyrobaazamestnanost.png

 

Možno v ňom identifikovať skutočnosť, že konkurenčný tlak na globálnych trhoch vplyvom krízy ešte viac zvýšil tlak na rast  produktivity práce. Výkon priemyselnej výroby v roku 2012 prekročil objem z roku 2008 o takmer 7 %, ale priemerný počet pracujúcich klesol o 11 %. Stúpol len vo výrobe dopravných prostriedkoch a nadväzujúcich výrobkoch z gumy a plastov.

Pritom je dôležité si tiež uvedomiť, že rast priemyselnej výroby dnes už nemá ani tak silný multiplikačný efekt a neprináša tvorbu nových pracovných miest v iných odvetviach (odborné činnosti, obchod, služby) ekonomiky.

Rovnako aj skutočnosť, že dynamický nárast produkcie v roku 2012 nebol dôsledkom nárastu dopytu na našich odbytových trhoch, ale spustenia nových produkčných kapacít v automobilovom priemysle. To zasa bolo dôsledkom toho, že dva z u nás pôsobiacich závodov sú súčasťou automobiliek, ktoré patria medzi najprogresívnejšie na svete. Ak by sme tu mali namiesto nemeckej značky napríklad taliansku, aj dáta o produkcii áut a celého odvetvia by vyzerali inak.

Aj z vývoja vo viacerých krajinách EÚ (graf č. 5) vidno, že zvyšovanie produktivity práce je ťažiskovým spôsobom udržiavania konkurenčnej schopnosti. Počet pracujúcich v priemyselnej výrobe je prepočítaný k celej populácii, keďže iné menovatele majú silnejší skresľujúci účinok.

PVvEU.png

 

Priebeh kriviek jednotlivých krajín je síce rôznorodý, ale trend je spoločný. V roku 2012 bol podiel takmer vo všetkých krajinách nižší, ako v roku 1995. Jedinou výnimkou je Maďarsko, ktoré sa dostalo takmer na našu, už zníženú, úroveň.

Vývoj v oboch vyspelejších krajinách charakterizuje podstatne väčšia miera stability. Z pohľadu súčasného i budúceho vývoja je z kriviek, hlavne po roku 2008, zjavné, že v transformujúcich sa krajinách je odvetvie výrazne citlivejšie na vplyv ekonomického cyklu.

Pre nás je dôležité uvedomiť si, že pri charaktere odvetvia na Slovensku, keď drvivú väčšinu výkonov tvoria rýdze výrobné závody, je zvyšovanie produktivity práce naozaj jediným nástrojom udržiavania konkurenčnej schopnosti, a teda nevyhnutnosťou. O to skôr, že v dôsledku dynamického technologického rozvoja sa konkurenčný boj zostruje aj vo vnúti samotnej EÚ. Z najčerstvejších štvrťročných údajov vyplýva, že súčasný vývoj je v jednotlivých krajinách odlišný. Nemecko a Česko zaknihujú za rok 2013 mierny nárast počtu pracujúcich. Maďari zaznamenajú stagnáciu a my so Slovincami znova mierny pokles.

Dôvodom výrazného nárastu zamestnanosti bol  prílev priamych zahraničných investícií, ktoré vytvárali nové produkčné kapacity. Ten však už nemá potrebnú intenzitu. V priebehu desiatich rokov sme svoju hlavnú konkurenčnú výhodu v podobe výhodného pomeru cena práce k výkonu prakticky vyčerpali a novú sme investorom (aj domácim) nevytvorili. V tejto strategickej úlohe sme desať rokov premárnili.

Vzhľadom na význam odvetvia  pre našu ekonomiku je jasné, že je nevyhnutné vytvárať preň všestranne čo najlepšie podmienky. Je však tiež jasné, že súčasný aj očakávaný vývoj objektívne nedáva žiadnu nádej na relevantné zvyšovanie zamestnanosti v ňom. A to ani pri tak túžobne očakávanom zvýšení dopytu na  hlavných odbytových trhoch.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?